Bude to mesiac čo som spoznala teraz už môjho priateľa. Sme od seba asi tak 70 km, ja som v podnájme a on býva spoločne s rodičmi. Teraz sem pri ňom cca 3-tich týždeň a bohužiaľ som prišla o prácu zo zdravotných dôvodov ale prácu si hľadám, mám rozhodené siete v mieste môjho bydliska, bohužiaľ nejde to tak rýchlo ako by som si priala. Nikde vám nepovedia zo dňa na deň aby ste nastúpili, niekoľko dní to trvá než sa vám ozvú. Som u neho v cudzom meste, nepoznám to tu a poviem to narovinu, hľadať niekde prácu kde to nepoznáte je celkom ťažké. Priateľ ma v tomto chápe ale jeho rodičia nie. Oni si myslia že nájdete prácu hneď, zo dňa na deň.

A nepáči sa im že ja mám rozhodené siete v mojom bydlisku. Nechápu že je pre mňa ťažké si tu niečo nájsť, oni ma tlačia aj do práce ktoré zo zdravotných dôvodov nemôžem vykonávať. Vraj podľa nich sa nemám obzerať na svoj zdravotný stav. Takzvane ma vôbec nepoznajú a robia zo mňa nespravodlivého človeka. Ich jednanie sa mi vôbec nepáči, ale v priateľovi mám oporu, teda tvrdí mi to. A kvôli nim ho opustiť nechcem, ani on ma. Teraz mám niečo rozjednané cez môjho priateľa, budúci týždeň mám pohovor a oni povedali nech tam idem hneď aj keď to máme dohodnuté na budúci týždeň.

A ak si oni myslia že som nejaká vyzirka, to nie som ja sa ich o nič neprosim. Som s nervami totálne rozhodená, také konanie som ešte nezažila a zažívať ho nechcem. Myslela som si, že si s jeho rodičmi budem rozumieť, ale zatiaľ zažívam skôr presný opak a strašne veľmi ma to štve, pretože som si myslela, že to bude iné. Som z celej tejto situácie dosť zúfalá, trápim sa tým. Chcela by som, aby ma jeho rodičia mali radi, ale zatiaľ vidím pravý opak a vyzerá to, ako keby ma neznášali a to ma úprimne strašne mrzí, pretože ja som sa vždy snažila o to, aby som im vyšla v ústrety a oni sú na mňa stále takí protívní.